Tamar v Albert I'mStein & Kaleos

Hudba dáva zmysel iba vtedy, ak si je človek istý sám sebou.

20. januára 2025, Autor: Barbara Garaj, Foto: Jakub Čaprnka

Študentka klavíra, Tamara, má s vystupovaním bohaté skúsenosti. Keď chodila na konzervatórium, bojovala so strachom. Dokonca sa bála slobodne prejaviť aj pred učiteľkou. Čoraz viac sa pred koncertmi zvyšovala tréma a neistota. Sebavedomie, ktoré časom nabrala, sa odráža na každom vystúpení a priamo súvisí s jej aktuálnym vnútorným prežívaním.

Posledné roky sa na javisku cíti ako doma. Vo vystupovaní nachádza istotu a bezpečie. Užíva si prítomný okamih a nezamýšľa sa nad tým, čo všetko sa môže stať. Nedávno si splnila sen – zahrala si so symfonickým orchestrom druhý klavírny koncert D. Šostakoviča - jedného z jej obľúbených ruských skladateľov 20. storočia. 

„Hrala som s orchestrom skladbu, ktorá mi je veľmi blízka. Je plná vtipu, sarkazmu, ostrosti, ale zároveň je veľmi vyvážená strednou časťou, ktorá je lyrickejšia a pomalá. Predstavuje pre mňa vyjadrenie mojej osoby. Občas som ostrá a veľmi priama. Na tejto skladbe ma baví práve ten nádych vtipu.“

Vedeli ste, že v klasickej hudbe môžete počuť iróniu či ostrý sarkazmus? Tamara nám prezradila, že ak poznáme skladateľov zámer, dokážeme identifikovať trebárs aj karikatúru či kritiku spoločnosti. 

„Stretla som sa so sarkazmom v skladbe, v ktorej jeden skladateľ citoval tému iného, spravil si z neho srandu napríklad tým, že prehnal tempo a spravil z toho karikatúru. Niekedy sa robila sranda aj z režimu, čo spôsobovalo, že napr. v Rusku bola hudba zakázaná a neprijatá ľuďmi, no na druhú stranu mohla mať aj vplyv na prebudenie národa.“

Tamar mala k hudbe blízko od malička. Svoje prvé tóny na klavíri skúšala už ako dieťa v plienkach, no najviac ju ovplyvnil starší brat, ktorý jej doma hrával klavírne skladby. V siedmich rokoch začala chodiť do ZUŠ, kde si cibrila hru na klavír. Na konzervatóriu už rozvíjala koníček, ktorý napokon prerástol do štúdia, práce a poslania.

Dnes mladá hudobníčka študuje klavír v Brne na Janáčkovej akadémii a zároveň učí malé deti v ZUŠ, pri ktorých objavila pedagogický talent. So súrodencami vyrastala na folklóre a ľudových piesňach. Rodičia svoje deti k hre na hudobné nástroje až tak neviedli, formovali sa najskôr medzi sebou, až si jedného dňa založili ľudovú kapelu Súrodenci Michalcoví. Vystupujú prevažne pre známych a priateľov a vždy pre radosť. Tamar si zobrala na starosť cimbal, na ktorý sa naučila hrať od staršieho brata. 

Aké piesne si mladá klaviristka púšťa do uší? Hoci počúva aj klasickú hudbu, neostáva iba pri nej. Rada objavuje nové veci. Obľubuje štýly ako folk, RnB či indie. V jej playliste nesmie chýbať hudba Jonathana Ogdena či Josha Garrelsa. Vždy, keď má čas, spieva alebo trénuje krasopis a píše kaligrafické citáty. Keď sa sústredí na písanie, slová sa jej akoby vryjú do srdca. 

„Umelci mimo klasickej hudby ma často inšpirujú osobnosťou a tým, akými sú ľuďmi. Hudobník musí byť pre mňa osobnosť, málokedy ma osloví len tým, ako vystupuje. Nejde mi tak o komplikovanosť hudby, ale o to, čo sa za ich tvorbou skrýva. Klasická hudba má úplne iný rozmer. Viac ma zaujíma hudba, nie konkrétny skladateľ.“ 

Keď si chce Tamara dať pauzu od klavíra, vyberie sa do prírody. Na turistiku a stanovačky je zvyknutá už z detstva, kedy ocino brával celú rodinu na dobrodružné výlety. Raz si vyskúšali cestu do Paríža na bicykloch, ktorá trvala mesiac. Vo voľnom čase si vychutnáva spoločnosť kamarátov a rodiny. Priateľov pozýva na spoločné obedy či večery k sebe domov, kde sa cíti bezpečne.

Tamar plánovala návštevu ZITY, no do optiky prišla najskôr ako bratova poradkyňa. Po rýchlom výbere mu zostala ešte pol hodina, ktorú sama využila na skúšanie rámov. Po chvíli si našla okuliare presne podľa svojich predstáv. Model Marais od poľskej značky Albert I’mStein ju uchvátil najmä jemnou farebnosťou a hravým prevedením.

„Toto sú moje farby. Mám rada bledomodrú a pastelové odtiene. Mám celkom malú hlavu a máločo mi sedí, a preto sa z tohto rámu veľmi teším.“

Do našej optiky na Živnostenskej sa mladá klaviristka vrátila aj po slnečné okuliare. Opäť pri výbere bola rozhodujúca hra s farbami. Na Tamare si môžete všimnúť kruhový rám značky Kaleos, ktorý ju na prvý pohľad zaujal tvarom a kontrastným detailom. V ZITE si len potvrdila, že farby a pastelové tóny sú súčasťou jej osobnosti. 

„S farbami sa mi spája aj jedna zábavná vec. Zrazu mi ľudia začali chváliť zimnú bundu. Nikdy predtým mi ju nechválili, až keď som k nej začala nosiť okuliare zo ZITY, ktoré majú zaujímavý detail tej istej farby, ako je na bunde. Uvedomila som si, ako to k sebe ladí a že farby boli pre mňa rozhodujúce aj pri výbere rámov.“