Jozef & La Brique et la Violette
Ilustrátor Jozef vie, že nové okuliare si nevyberá na pár mesiacov. Do ZITY sa preto vždy vracia s istotou, že tu nájde rám, ktorý ho bude sprevádzať ďalších päť rokov.
17. augusta 2026, Autor: Barbara Garaj, Foto: Jakub Čaprnka, archív: Jozef Gľaba
Jozef si k okuliarom hľadal cestu od detstva. Ako dieťa nosil okuliare, ktoré sa mu nepáčili, a preto sa v ôsmej triede rozhodol, že ich prestane nosiť. Až na vysokej škole si pri kreslení uvedomil, ako veľmi mu chýba ostré videnie. Po rokoch tak nastal čas dať im druhú šancu.
„Keď som bol dieťa, mal som škaredé okuliare, za ktoré som sa hanbil. Až na vysokej škole som si uvedomil, že vidím zle a potrebujem nosiť okuliare, tak som si povedal, že idem do ZITY a tam si niečo určite nájdem.“
V ZITE sa Jozefovi v mnohom otvorili oči. Pohľad cez skúšobný rám mu zrazu ukázal svet v ostrejších kontúrach. Z optiky si odniesol transparentné okuliare, ktoré ho sprevádzali niekoľko rokov, až kým nepodľahli únave materiálu.
Po rokoch sa do ZITY vrátil, tentoraz už do Pradiarne. Na návštevách našej optiky má najradšej pokoj, s akým si môže vyberať okuliare. Nikam sa nemusí ponáhľať a rozhodne sa až vo chvíli, keď medzi rámami objaví svojho favorita.
„Od transparentných okuliarov som sa chcel posunúť o krok ďalej, no stále zostať pri subtílnom ráme. Optik mi postupne nosil rôzne modely, až sme sa dostali k trom favoritom. A práve tam prišlo to najťažšie. Vybrať si jedny okuliare, ktoré ma budú sprevádzať ďalších päť rokov.“
Jozef patrí k umelcom, ktorí neustále tvoria rukami. Pri výbere rámu je preňho rovnako dôležitý dizajn ako pohodlie pri práci. Oboje našiel v okrúhlom modeli francúzskej značky La Brique et la Violette.
Od transparentných okuliarov sa tentoraz posunul k zelenej farbe, ktorá ho na novom ráme baví najviac. A hoci by po leoparďom vzore na oblečení nikdy nesiahol, na straničkách si ho celkom obľúbil.
V každom kúte Jozefovho ateliéru pulzuje tvorivá energia. Na stole ležia rozpracované ilustrácie, v zásuvkách odpočívajú staršie práce a na stenách visia grafiky z rôznych období jeho tvorby. Práve tu trávi väčšinu svojich dní ako ilustrátor, grafik a tatér.
Jozef s úsmevom hovorí, že v detstve o ceruzku „náhodne zakopol“. K ilustrácii ho priviedlo štúdium grafiky, inšpirácia subkultúrami, grafity a neustála chuť objavovať nové výtvarné techniky.
Kto už niekedy natrafil na Jozefove ilustrácie či grafiky, pravdepodobne ho pozná pod pseudonymom t0mas_jedno. Vznikol ešte počas štúdia grafiky, keď si zakladal profil na Instagrame a hľadal meno, za ktorým sa mohol tak trochu schovať.
Ako to už býva, pseudonym si začal žiť vlastným životom, a tak ho dnes občas niekto osloví Tomáš.
Vo svojej tvorbe sa najradšej pohybuje na pomedzí ilustrácie, grafiky a linorytu. Inšpiráciu často nachádza priamo v uliciach Bratislavy. Obyčajné situácie pretvára do jednoduchých vizuálov, v ktorých nechýba humor a sarkazmus. Raz pointa udrie do očí, inokedy zostáva ukrytá v detailoch.
Najčastejšie pracuje s linkou a čiernou farbou. Práca s papierom ho naučila trpezlivosti a tomu, že každý povrch sa v kombinácii s rôznymi nástrojmi správa trochu inak.
Zvedavosť ho však priviedla k tetovaniu, ďalšej výtvarnej technike, ktorú sa rozhodol vyskúšať. Dnes svoje tetovania zdieľa na druhom profile t0mas_navzdy.
„Tetovanie je úplne nová technika, ktorá ma dáva do pozoru a vyťahuje zo stereotypu. Aj papier a jeho vlastnosti ma vedia vyškoliť, no pri práci s kožou sa učím úplne novej pokore a trpezlivosti. Je tam neustály priestor na rozvoj a zdokonaľovanie. A práve to je pre mňa fascinujúce.“
Keď práve netvorí, sadne na bicykel alebo sa venuje fermentovaniu. Ani pri tejto záľube však grafiku úplne neodkladá bokom. K vlastnému kimchi si navrhol etikety a originálny dizajn vytvoril aj pre domáce džemy.
