Lydka & Gamine

Lydka Ondruš je herečka, ktorá miluje tvoriť – na javisku aj mimo neho. Cíti sa prirodzene všade tam, kde môže premeniť nápady na skutočnosť.

28. júla 2025, Autor: Barbara Garaj, Foto: Jakub Čaprnka

Už na strednej škole tušila, že jej cesta povedie k divadlu. Na osemročnom gymnáziu objavila, že ju najviac priťahuje svet, kde sa príbehy rodia priamo na scéne.

Pochádza z Michaloviec, kde nebolo jednoduché zapojiť sa do dramatického krúžku, a tak si na svoje prvé divadelné kroky musela chvíľu počkať. O pár rokov neskôr sa do jedného prihlásila a hranie sa stalo prirodzenou súčasťou jej života.

 „Keď som mala asi 12 rokov, pamätám si, že sme zo školy išli na jedno predstavenie do mestského kultúrneho strediska a ako diváčke mi už vtedy napadlo: Prečo som v hľadisku a nie na javisku? Tak som zistila, že chcem vystupovať. Bol to pre mňa veľmi silný okamih.“

Na vysokej škole na VŠMU si zvolila bábkarskú tvorbu, no jej zvedavosť nezostala len pri herectve. Fascinovalo ju výtvarné umenie a vizualita scény, preto sa po ukončení jednej školy vrhla na druhé magisterské štúdium na VŠVU – na odbor Intermédiá.

Lákalo ju skúmať, ako tvary, štruktúry či architektúra dokážu vyvolať emóciu. Jednoducho chcela vidieť divadlo aj očami svojej kamarátky scénografky.

Po prvej škole v roku 2015 akoby stratila pevnú pôdu pod nohami a hľadala smer, ktorým sa vydať. Vytvorila si vlastný YouTube kanál, kde zdieľala vtipné videá, no chvíľu trvalo, kým si upratala myšlienky a objavila, kam chce ďalej kráčať.

Jedného dňa za ňou prišla Laura, scénografka, ktorú poznala zo školy, s nápadom vytvoriť vlastné nezávislé divadlo. Slovo dalo slovo a zrodilo sa Divadlo NUDE, ktoré dnes píše už deviatu sezónu svojich autorských príbehov.

S vlastným divadlom prišla aj potreba hovoriť o témach, ktoré bežne zostávajú nepovšimnuté. NUDE sa ponára do príbehov materstva, lásky, partnerstva či hľadania vlastnej identity. Neboja sa otvárať ani tabuizované otázky – o vzťahoch, o tom, čo je skutočné a čo len pretvárka, o našich strachoch, očakávaniach a túžbach.

Medzi Lydkine obľúbené inscenácie patrí Samson, predstavenie, ktoré spolu s kamarátkou režisérkou a performerkou Veronikou vytvorili v roku 2013, ešte pred vznikom divadla. Pôvodne vychádzalo z facebookových statusov a skúmalo hľadanie lásky.

Postupom času sa však vyvíjalo spolu s ich životnými skúsenosťami a dnes rozpráva príbeh o priateľstve dvoch žien, ktorý pri každom uvedení mení charakter a nesie v sebe krehkosť prchavého divadla.

Lydka odporúča zažiť aj predstavenie Roľa, ktoré sa koná každý rok v máji alebo júni, keď sa o scenériu postará samotná príroda a náladu dotvára počasie. Hrá sa priamo na poli a ponúka pohľad na to, akú rolu v našich životoch zohrávajú predkovia. 

Divadlo nie je len o hraní a samotnej tvorbe inscenácií. Za každým predstavením sa skrýva logistika, množstvo príprav a aj obava, či bude dosť financií na nové dielo. 

Ako nezávislé autorské divadlo každý rok žiadajú o dva granty – jeden im pomáha uviesť novú inscenáciu a druhý pokrýva náklady za reprízy, rekvizity či aktivity na sociálnych sieťach.

„Autorské divadlo so sebou prináša veľkú dávku neistoty. Často nemáme vopred napísaný scenár a veľa vecí je premenných, nemáme k dispozícii veľa peňazí a riešime priestor. Čiže sa snažíme vyberať do inscenácií ľudí, s ktorými máme dobré vzťahy. Vždy hľadáme pokorných ľudí, ktorí veria našej tvorbe a procesu.“

Lydka si vždy rada nájde čas na priateľov a nové stretnutia. Popri rôznych aktivitách jej však chýbala tvorba rukami, a tak prišla s nápadom založiť krúžok štrikovania a háčkovania. Nečakala, že sa pridá toľko žien, ktoré dnes tvoria komunitu Pokojné ihlice. Stretávajú sa u nej doma, pracujú na svojich projektoch, rozprávajú sa o živote a nechýba ani vôňa čerstvo napečených dobrôt.

Okrem divadla sa Lydka venuje aj kreatívnemu písaniu a pravidelne prispieva stĺpčekmi do módneho časopisu Eva. Občas má rada aj pomalšie tempo a vie oceniť chvíľky osamote. 

Vzťah k móde si nesie už z detstva, od babičky a prababičky, ktoré ju naučili, že elegancia nie je o drahých kúskoch, ale o tom, ako spolu veci ladia. Doteraz rada nosí niektoré ich nadčasové kúsky z kvalitných materiálov.

„V obliekaní vyjadrujem svoju náladu a povahu. No zároveň je to pre mňa spôsob, ako vzdať úctu podujatiam alebo priestoru, kam idem. Tak som bola vedená, napríklad do divadla by som si nikdy neobliekla rifle.“

Do ZITY v Pradiarni sa Lydka zastavila hneď dvakrát. Hľadala rám, ktorý by bol univerzálny, no zároveň ju vystihoval. Skúšanie prebiehalo v pokojnej atmosfére, s ohľadom na jej tempo a potreby. S pomocou nášho optika Peťa objavila tmavohnedý rám netypického tvaru od značky Gamine.

„ZITA mi poskytla priestor na pokojný a dlhší výber. Peter, ktorý so mnou vyberal rámy, bol veľmi láskavý a ohľaduplný. Celú ma empaticky pochopil a vycítil, že hľadám niečo, čo ma charakterizuje, ale zároveň ma neuzatvára do jednej škatuľky. Chcela som rám, ktorý dokáže obsiahnuť rôzne odtiene mojej povahy, či už v aktivitách alebo v obliekaní.“

Hoci sa videla skôr vo svetlejších tónoch, model Brera ju oslovil svojou univerzálnosťou. Rám pôsobí hravo, kreatívne a rafinovane, no v okamihu sa dokáže premeniť na elegantný doplnok. Nosí ho takmer všade – na cvičenie, bicykel aj na prechádzky do lesa. 

Vďaka okuliarom si viac uvedomuje, ako vníma samú seba a ako ju vidí jej okolie. Pripadá jej, akoby do života priniesli jemné náznaky dospelosti a eleganciu modernej a slobodnej ženy.

„Mám pocit, že robím veľa rôznorodých aktivít, či už idem do lesa zablatená alebo do divadla v dlhých šatách. Potrebovala som rám, ktorý bude univerzálny, ale zároveň bude ladiť s mojou osobnosťou a výraznými módnymi prvkami, ktoré vlastním. A taký som aj našla.“