Natália v ráme Matttew

Natália spomína na návštevu ZITY ako na jeden z najpríjemnejších zážitkov. Belgický rám MATTTEW sa za dva roky stal súčasťou jej osobného štýlu a každodenného života študentky bábkarskej réžie.

9. novembra 2026, Autor: Barbara Garaj, Foto: Jakub Čaprnka

Vystúpiť z komfortnej zóny niekedy znamená urobiť dôležitý životný krok. Pre Natáliu boli jedným z takýchto krokov nové okuliare. Do ZITY si ich prišla vybrať pred dvomi rokmi a odvtedy ju sprevádzajú na ceste za jej veľkým divadelným snom.

Natália sa o ZITE prvýkrát dopočula od babkinho suseda, ktorý je tiež naším zákazníkom. Na návštevu našej optiky ju nalákali sociálne siete a web, kde si prezerala rámy a premýšľala nad zmenou.

Predtým nosila jemný bledomodrý rám, ktorý na jej tvári takmer nebolo vidieť. Tentoraz však túžila po odvážnejšom kúsku, v ktorom sa bude cítiť sebavedomejšie. Predstavovala si trochu prísnejší, menej dievčenský vzhľad a tvar, ktorý bude pekne kopírovať jej výrazné obočie.

Pri výbere však záležalo aj na pohodlí. Keďže sa jej plastové rámy zvykli šmýkať z nosa, hľadala okuliare s nastaviteľnými sedielkami. Najviac jej napokon sadol belgický MATTTEW, v ktorom sa spája kov s acetátom. Ocenila najmä rady optika, aké jej pri predchádzajúcich návštevách iných optík chýbali.

„V iných optikách sa mi často stávalo, že mi pri výbere vôbec neporadili a rám, ktorý sme vybrali, mi dobre nesedel na tvári a padal z nosa. V ZITE som mala po každej stránke úžasný zážitok. Veľmi mi poradili, čo sa mi hodí alebo nehodí. Určite sa tam znova vrátim.“

Kedysi Natália nosila skôr nenápadné oblečenie, aby príliš nevytŕčala. Dnes rada siaha po farbách, zaujíma sa o slow fashion značky a hnedý rám MATTTEW považuje za súčasť svojho štýlu. Opisuje ho ako „extravagantnú nadčasovosť“. Toto spojenie podľa nej vystihuje jej osobnosť, hoci do rámu musela trochu dorásť.

Svoj rám má rada aj preto, že ju sprevádza počas jednej z najdôležitejších životných etáp. Natália totiž študuje bábkarskú réžiu na VŠMU, ktorej venuje veľkú časť svojich dní.

Natáliino nadšenie pre divadlo sa zrodilo už v ZUŠke, kde navštevovala literárno-dramatický krúžok. Keď sa na javisku začala hanbiť, s herectvom na čas sekla a viac sa venovala športu. K divadlu ju to však stále ťahalo. Zistila, že jej je bližší pohľad z opačnej strany javiska. Po roku na pedagogickej fakulte sa preto rozhodla nasledovať svoju vášeň a dostala sa na bábkarskú réžiu.

Ako režisérka prináša do spoločnej tvorby prvý nápad, vyberá texty a premýšľa, čo chce divákom odovzdať. Blízke sú jej najmä príbehy o medziľudských vzťahoch, láske a náročných životných situáciách. V pripravovanej bakalárskej inscenácii o Lajke otvára otázku zodpovednosti človeka voči zvieratám a bezpodmienečnej lásky.

Divadlo Natálii vypĺňa takmer všetok čas. So spolužiakmi trávi dlhé hodiny v škole aj mimo nej, spoločne skúšajú, hľadajú nové nápady a učia sa jeden od druhého. Za tie roky sa zo spolužiakov stali blízki priatelia, na ktorých talent a nápady nedá dopustiť. Hoci je štúdium náročné, dnes už vie, že by sa tejto cesty nechcela vzdať.

Oddych od divadelného sveta nachádza Natália v celkom obyčajných radostiach. Je veľkou milovníčkou kávy a popri škole pracuje v kaviarni. Rada fotí na film a prechádza sa po vinohradoch v rodnom Pezinku, kde zbiera kvety a viaže z nich kytice pre susedov a blízkych. Káva a záhrada sú pre ňu malým zenom.

„Naozaj žijem svoj detský sen. Síce nie som herečka, no som v tej umeleckej rodine, ktorú som si vytvorila na vysokej škole. Ja by som to nemenila.“