Zuzka v ráme Kaleos

Pre niekoho sú knihy len obyčajné zväzky stránok. Pre Zuzku sú však útočiskom, inšpiráciou a priestorom, kde môže rozvíjať vlastné myšlienky.

30. apríla 2025, Autor: Barbara Garaj, Foto: Jakub Čaprnka

Zuzka bola od malička obklopená knihami. Doma na Orave sa ich povaľovalo neúrekom, vďaka rodičom, ktorí pravidelne rozširovali svoju knižnicu. No práve v špajze starých rodičov objavila príbehy, ktoré sa jej vryli do pamäti najviac a spájajú sa jej s milými spomienkami.

„Keď som sa ako 9-ročná motala v špajze svojich starých rodičov, našla som Malého princa. Začala som príbeh čítať, hoci vtedy som ho vnímala inak ako teraz. Páčilo sa mi čítať si v špajze. Je to spomienka, ktorá je pre mňa kľúčová a spája sa mi s knihami.“

Knihy boli pre ňu vždy bezpečným miestom, kam sa mohla skryť. Aj keď sa cítila smutná, vedela, že pomoc nájde práve medzi stránkami príbehov. Najradšej číta beletriu, svetovú literatúru a poéziu. Medzi jej obľúbených autorov patria slovenský prozaik Pavel Vilikovský či anglická spisovateľka Virginia Woolf.

„Mám rada knihy, s ktorými sa môžem rozprávať a byť sama so sebou. Knihy, čo majú skrz dobré vety schopnosť otvárať v nás nové myšlienky.“

Vilikovského príbehy jej pomohli v ťažšom období – jeho slová dokázali pomenovať bolesti tak, že boli znesiteľnejšie. Virginiu Woolf vníma podobne. Jej prúd vedomia, občasný chaos a pohľad na smútok sa jej prihovorili blízkym jazykom.

Zuzka si pri čítaní často podčiarkuje vety, ktoré ju privedú k iným myšlienkam. Krátke poznámky si zapisuje priamo do knihy, tie dlhšie si zvykne poznačiť na poslednú stranu. Aktuálne ju pohltil životopis Patti Smith, v ktorom objavuje krásne úvahy o živote jednej bohémky.

„Pri čítaní Patti Smith mi ako prvé prišlo na um, že tu som doma. Mám pocit, že si rozumieme. Občas ako keby rozprávala za mňa – keď píše pocitovo, ako vníma človeka a ako nazerá na umenie, aké hodnoty sú pre ňu najdôležitejšie. Myslím, že by som chcela byť podobná, Patti je láskavá bytosť. Vzťahy sú pre ňu silno dôležité, rovnako aj umelecké prostredie a život samotný.“

Zuzka vyštudovala chemické inžinierstvo na STU, kde ju zaujal odbor ochrana materiálov a objektov dedičstva – konzervačná veda, ktorá je blízka reštaurovaniu. Na škole sa venovala hlbšej analýze umeleckého dedičstva a jeho ochrane pred degradáciou.

V rámci štúdia absolvovala stáž v Prahe, kde pôsobila v laboratóriách a pomáhala na výskumných projektoch. V rámci toho mala aj možnosť byť súčasťou výskumu poškodených kníh Pražskej knižnice. Po návrate na Slovensko si dokončila inžiniersky titul.

Istý čas pracovala v Rozhlase ako eventová produkčná. O čosi neskôr ju čakala práca s obľúbenými knihami. Ešte počas štúdia brigádovala ako kníhkupkyňa v Martinuse, kde sa potom angažovala aj ako ambasádorka detskej literatúry.

Keď prešla do predajne v hlavnom meste, všimli si ju v občianskom združení Krajina čitateľov. Najskôr im pomáhala s projektami, no dnes je už plnohodnotnou členkou tímu. V Krajine čitateľov sa stará o marketingové záležitosti a chod sociálnych sietí. Mnohí ju môžu poznať z videí, kde s úsmevom odporúča tie najkrajšie detské knihy.

Zuzka je nielen vášnivá knihomoľka, ale aj milovníčka prírody. Vyhľadáva dlhé prechádzky a užíva si vzácny čas so svojimi blízkymi na turistike alebo pri spoločenských hrách. Nepohrdne ani návštevou kina. Okrem literatúry má totiž slabosť aj pre dobré filmy.

Keď si k nám išla po prvý rám, zamierila do optiky na Živnostenskej. Na vyšetrenie so Zitkou dodnes spomína ako na skvelý zážitok. Očarila ju odbornosť a plagát oka, pomocou ktorého jej Zitka všetko trpezlivo vysvetlila. V ZITE sa cítila ako súčasť príjemnej komunity.

„Prvé okuliare som si vyberala v čase pandémie. V optike som bola úplne sama a venovali sa mi traja ľudia. Najskôr sme vybrali päť rôznych typov okuliarov, čo mi sadli, potom mi nosili všemožné zozadu. Okuliare rozličných farieb, rôznej značky, s hrubým rámom, s viditeľnou či skrytou skrutkou. Vybrali sme tie, ktoré sa ku mne najväčšmi hodili. Bol to ozajstný zážitok.“

Druhý rám si Zuzka vyberala v Pradiarni. Aj keď bol zážitok na Živnostenskej osobnejší, práve okuliare z Pradiarne sa stali jej najobľúbenejšími. Rozhodovala sa medzi troma modelmi, no napokon zvíťazil menej nápadný kúsok od španielskej značky Kaleos.

„V minimalizme je tento rám zaujímavý a má v sebe veľa detailov. Na ulici sa za ním neotočíte, no napriek tomu, aký je jednoduchý, stále mám pocit, že je to umelecký výtvor. Niekde som čítala, že si minimalizmus človek občas zamieňa s neschopnosťou tvoriť, tieto okuliare dokazujú opak.“