Juraj & Katarína v rámoch Gamine a Toffoli

Jedna vzácna chvíľa priviedla Juraja k zbieraniu svadobných šiat, ktoré prerástlo až do celoživotného výskumu. 

1. októbra 2024, Autor: Barbara Garaj, Foto: Jakub Čaprnka, archív: Juraj Furo

Už ako malé dieťa si uvedomoval, akým spôsobom sa zaobchádza so starými textíliami v domácnostiach, ktoré sú zvyčajne nechceným symbolom bývalého režimu. No mnohé z nich reflektujú odevný dizajn a autorskú tvorbu v Československu.

„Zo zbierky založenej v roku 2004 budujem archív autentickej československej dámskej svadobnej módy, v ktorom sú archivované nielen svadobné šaty, ale aj svadobné kostýmy, či už nohavicové alebo sukňové. Archív šiat dopĺňa početná kolekcia svadobných doplnkov. Zaujímavosťou v zbierke sú dámske dioptrické okuliare, ktoré nevesty vyberali s ohľadom na svoje svadobné šaty.“

Na začiatku cesty sa Juraj, ako malý chlapec, pýtal ľudí na svadobné šaty, neskôr sledoval rôzne bazáre a internetové stránky. Keď sa vďaka rozhovorom o jeho vášni dozvedelo viac ľudí, začali mu pribúdať balíčky a dnes jeho zbierka archivuje 330 šiat. Prvá Jurajova výstava a virtuálna galéria už len utvrdila verejnosť v tom, že zbieranie šiat československých neviest má opodstatnenú hodnotu a zmysel.

„Zbierka je vzácna ako celok, nakoľko reflektuje reálie svadobnej módy - čo sa v danej dekáde naozaj navrhovalo, šilo a odievalo. V módnych československých časopisoch sa vyskytovali inšpiratívne fotografie svadobnej módy, ktorá bola v niektorých prípadoch výrazná a odvážna, z dôvodu čoho nebola bežne krajčírkami realizovaná. Odevný dizajn (návrhy) vytvárali návrhári z inštitúcie ÚBOK (Ústav bytovej a odevnej kultúry), ktorý v Československu predstavoval svojim spôsobom isté riaditeľstvo módy a vkusu.“  

Láska k odievaniu privanula od maminy Kataríny, ktorá v súčasnosti pracuje v oblasti  zdravotníctva. Pôvodne však vyštudovala strednú odevnú školu a neskôr pracovala v Makyte Púchov. Dnes sa tomuto remeslu venuje len vo forme koníčka, a tak pomáha synovi pri opravách svadobných šiat. 

Vianoce u Furovcov

Pozitívny vzťah k umeniu a dizajnu majú s maminou Katarínou v rodine hlboko zakorenený. Starý otec študoval v Bratislave dizajn, neskôr sa venoval umeleckej tvorbe s drevom. Pochádzal z rodiny krajčírov a pernikárov, kde môžeme nachádzať počiatok jeho lásky k Vianociam, ktorú preniesol na svoju dcéru, pani Katarínu a neskôr aj na vnuka Juraja. 

„Vianočné sviatky bez oblátok, počúvania československých vianočných platní, sklenených ozdôb, vône Františka i čečiny, a dedkových betlehemov si nevieme predstaviť.“

Vy možno ani netušíte, aké ozdoby dáte na stromček, no Juraj s Katarínou už teraz vedia, v akom štýle sa budú niesť aj tie budúcoročné vianočné sviatky. Chce to detailný plán. Sklenené vianočné ozdoby vytvorené podľa vzoriek z múzeí – porcelán, sklo, príbory aj obrusy dlhodobo hľadajú, aby reflektovali dané obdobie do posledného detailu. Všetko musí spĺňať normy, kvalitu, autentickosť či dizajn konkrétnej éry. Nezabúdajú pri tom na samotné ustrojenie k štedrej večeri.

„Vianoce inšpirované folklórom mali ozdoby vyrábané majstrom ľudovej umeleckej výroby podľa archívnych prameňov a nechýbal ani tradičný polas. O rok neskôr to boli modrotlačové Vianoce s ručne tlačenou tradičnou modrotlačou a s perníkovými ozdobami z rezbovaných foriem (kaziet) z 19. storočia.“ 

Počas takých Vianoc sa napr. nesmie baliť darček do baliaceho papiera, nakoľko ten v danej ére neexistoval, a tak hľadajú po archívoch dochované záznamy – je to štúdium sviatkov do hĺbky. 

No Vianoce u Furovcov nie sú len tradičné ľudové. Tento rok majú naplánované do posledného detailu meštianske secesné Vianoce. Počas Vianoc sa u nich tradične premiestňuje nábytok či vymieňajú obrazy.

Syn sa stará o vizuálnu a floristickú časť a Katarína varí tradičné recepty zo starých kuchárok z 19. a 20. storočia. Na dezerty, marmelády, sirupy a šťavy má overené rodinné recepty, obľubujú receptár Marie Baťové či tzv. „Sandtnerku“.

Katarína svoj voľný čas investuje najmä do dizajnu. Hodiny hľadá vhodný luster, kreslo, vázu, sochu, plastiku alebo obraz, ktorý bude zodpovedať požadovanému vkusovému ideálu. Je ochotná čakať aj tri roky na takýto výnimočný kúsok.

„Dbám v prvom rade na kvalitu, na ktorú si musí človek počkať. Obzvlášť dnes, keď sa na trhu hromadia nekvalitné veci, imitácie a prvoplánové gýče. Som veľmi trpezlivá, cieľavedomá a ochotná investovať, pokiaľ ide o originálny a pravý, ideálne dobový, dizajn.“

Pocta okuliarovému dizajnu

Do ZITY si spoločne prišli vybrať nové dioptrické okuliare. Juraj si zvolil neutrálny rám v zelenom odtieni značky Gamine, ktorý je pre módneho nadšenca ako šitý na mieru.

„ZITU som vyhľadal preto, lebo v dnešnej dobe potrebujeme opäť éru Jaroslava Trubača, ktorý robil nádherný okuliarový dizajn. Zároveň, okuliare dopĺňajú našu tvár a upútajú už na prvý pohľad. Nedokážeme si sami len tak zmeniť kontúru alebo inak navzájom prepojiť zaujímavé prvky, avšak okuliare nám k tomu môžu dopomôcť.“

Katarína si vybrala hneď dva rámy. Zaujali ju výrazné tvary talianskej značky Costantino Toffoli a hranatý mačací rám Gamine v baklažánovom odtieni. Ako vášnivá zberateľka i nositeľka starej bižutérie a dizajnových šperkov z 20.storočia, si pochvaľuje striedanie okuliarov, ktoré považuje za výnimočný šperk.

Podľa Juraja sú okuliare investíciou nielen do sféry zdravia, ale aj do úžitkového dizajnu, na ktorý sa často zabúda. Okuliarový rám považuje za veľmi sofistikovanú vec. Spĺňa funkciu, no má aj vizuálny charakter.

Požiadali sme Juraja, aby nám vytvoril výberovku, v ktorej vzdáva úctu okuliarovému dizajnu 20. storočia. Nájdete v nej rámy inšpirované českou legendárnou speváčkou Naďou Urbánkovou a jedinečnou érou Jaroslava Trubača, dizajnéra okuliarov, ktorý tvoril v časoch bývalého Československa.

„Vďaka ZITE sa po dlhej dobe vracia éra Nadi Urbánkovej, ktorá bola kritizovaná za okuliare na scéne. No určovala tak svojráz doby, podmienila si štýl optiky a vybudovala základy istej ´brýlovej krásy´. A my v tejto inšpirácii chceme pokračovať.“