Maťo v ráme Nina Mûr
„Okuliare som začal nosiť až po vysokej škole. Prvý rám, ktorý sa mi naozaj páčil, som si kúpil v Holandsku. Na Slovensku som dlho hľadal niečo podobné. Až kým som neobjavil ZITU.“
19. januára 2026, Autor: Barbara Garaj, Foto: Jakub Čaprnka, archív: Matej Kmeť
Maťo chodí do ZITY od čias, keď fungovala len optika na Živnostenskej. Vlastnil viacero modelov a k jednému rámu sa vrátil dokonca trikrát.
Prvý mu spadol na cestu, keď bol na motorke, no kým ho stihol zdvihnúť, prešiel ho kamión. Druhý aj tretí rozhrýzol jeho psík Orion. Pri tom treťom sa Maťo rozhodol, že kým sa do optiky nevráti po nový kúsok, bude ho napriek všetkému nosiť ďalej.
Maťo je väčšinu času za objektívom. So ZITOU sa jeho cesty pretli aj pracovne. Zachytil otvorenie Pradiarne, jeden z dôležitých momentov našej optiky. Keď sa po čase vrátil po nové okuliare, prišiel už do známeho prostredia.
Do skúšania vstupoval s otvorenou mysľou. Dôveroval optikovi a nechal sa viesť. Do užšieho výberu sa dostalo len pár rámov. Keď si však nasadil drevený model Nina Mûr, všetky ostatné išli bokom. Víťaz bol jasný.
„Som s nimi veľmi spokojný. Sú ľahké, pohodlné a ľudia mi ich často chvália, najmä v zahraničí.“
Fotografia bola doma prirodzenou súčasťou života. Otec fotil pre radosť a Maťo sa počas celej strednej školy venoval foteniu aj vyvolávaniu.
Fascinácia fotografiou ho sprevádzala aj počas štúdia podzemných stavieb a architektúry, hoci na ňu nebolo veľa času. Ku koncu školy prišlo náročné obdobie a práve fotoaparát mu pomohol pozviechať sa z vyhorenia.
K prvým pracovným ponukám sa dostal cez kamarátov zo školy, ktorí sa uplatnili v reklame a agentúrach. Svoju prácu začal zverejňovať na Facebooku a plynule prešiel k svadbám.
Už vtedy cítil frustráciu z toho, že sa svadobná fotografia na Slovensku uberá gýčovým smerom. O to viac ho priťahovala tvorba zo sveta a snaha priniesť viac prirodzenosti aj doma. Dnes vďaka klientom zo zahraničia cestuje za svadbami na rôzne miesta naprieč Európou, najmä na Island a do Stredomoria.
„Pri jednej slovensko-francúzskej svadbe som si uvedomil, že to ide aj inak. Menej pózovania, viac reportážneho štýlu fotenia. Presne to, čo som dovtedy videl len na fotografiách zo sveta.“
Na fotení svadieb ho najviac baví adrenalín, ktorý prichádza hneď ráno a odznieva posledným záberom. Ako fotograf nesie veľkú zodpovednosť za to, aby mu z tohto dôležitého dňa nič neuniklo a aby zachytil najmä momenty, ktoré si ostatní často ani nevšimnú.
Práve vďaka nim majú fotografie veľkú hodnotu nielen pre mladomanželov, ale aj pre ich blízkych. Rovnako dôležitá je pre Maťa osobná rovina, z ktorej často vznikajú priateľstvá na celý život.
„Na svadbu si ma objednajú cudzí ľudia, no na konci dňa mám pocit, že sa poznáme už dlho. S mnohými z nich som dodnes v kontakte.“
Okrem fotenia hrá na basgitare s kamarátmi, no najviac času trávi s rodinou a psíkom Orionom. Momentálne pendluje medzi Bratislavou a Chorvátskom.
Život pri mori bol jeho dlhoročným snom, ktorý sa mu splnil skôr, než čakal. Počas covidu si s partnerkou kúpili byt na ostrove Brač, kam sa počas roka radi vracajú, do starobylého centra jednej z miestnych dediniek.
