Štefánia v rámoch Komono & Kaleos

„Pani Zita mi veľmi pomohla. Prekvapilo ma, ako dlho trvalo vyšetrenie. Okuliare nosím roky, ale ešte sa mi nestalo, aby sa mi niekto tak venoval. Všetko prebehlo v poriadku.“

1. júna 2026, Autor: Barbara Garaj, Foto: Jakub Čaprnka, archív: Ján Suchý, Štefánia Suchá

Štefániu priviedla do ZITY vnučka Ivana, ktorá je našou vernou zákazníčkou. Babka Štefánia mala problém so zrakom. Stávalo sa jej, že na ulici nespoznávala ľudí, akoby mala pred očami hmlu.

Na vyšetrení so Zitkou sa prišlo na to, že má Štefánia šedý zákal na oboch očiach a potrebuje operáciu. Pár mesiacov po zákroku sa do našej optiky vrátila na kontrolné vyšetrenie, kde sa zistilo, že síce vidí lepšie, no okuliare stále potrebuje.

„Myslela som si, že po operácii už nebudem potrebovať okuliare na von, ale po vyšetrení v ZITE zistili, že to ešte nie je ono. Tak teraz mám dvoje okuliare – jedny na čítanie a druhé na diaľku.“

Štefánia si pri skúšaní vybrala jemný kovový rám značky Komono, ktorý sa jej zapáčil tvarom a farbou. Na čítanie zas nosí zelený model španielskej značky Kaleos.

Štefánia žije v Stupava celý život. Pozná jej ulice, park aj ľudí, najmä tých zo stupavskej časti Mást. Pracovala v Bratislave, upratovala kancelárie vo firmách, doma sa starala o rodinu, záhradu a všetko, čo život okolo domu prinášal.

S manželom Jánom roky zbierali staré fotografie zo Stupavy, Mástu, keď ešte bol samostatnou dedinou, aj z Bratislavy.

V zbierke viac ako 2000 fotografií, ktoré Štefánia poctivo skenovala a archivovala, by sme našli skupinové fotografie alebo momentky zo svadieb, pohrebov či rôznych slávností, ktorými kedysi žila celá dedina.

„Fotografie sme s mužom postupne zbierali a archivovali. Ja som mala na starosti skener, tlačiareň a výpisky z farskej kroniky. Podarilo sa nám dostať až do 16. storočia a môj muž potom z týchto údajov zostavoval rodokmene.“

Štefánia vychovala štyri deti a teší sa z deviatich vnúčat. Najviac času trávi s najstaršou vnučkou Ivanou, s ktorou si v mnohom rozumie. 

Ivana vymyslí program pre nich obe – chodia spolu do divadla, do Botanickej záhrady a svojho času rady navštevovali aj Slovenskú národnú galériu, kde spolu obdivovali umenie.

„Ivanka vždy vymyslí nejaký program a spolu niekam ideme. Boli sme aj na opere, čo sa mi veľmi páčilo, bolo to výborné.“

Popri práci sa Štefánia venovala šitiu a štrikovaniu. Spomína, že človek si vtedy veľa vecí musel vyrobiť alebo ušiť sám. Keď chcela mať niečo pekné a trochu iné, často siahala po Burde a sadla si za šijací stroj. 

Vo voľnom čase sa rada prechádza po Stupave, chodí do parku a stretáva sa s ľuďmi. Dokáže sa porozprávať aj s tými, ktorých nepozná. Spája ich totiž domáce prostredie Stupavy a často aj spoloční známi.

Rozhovory Štefániu nabíjajú energiou. A my sme radi, že sa na svet okolo seba môže pozerať opäť o niečo jasnejšie.