Saška in frames Ross and Brown a Kaleos

„V ZITE to bola láska na prvý pohľad. Našla som rám, ktorý môžem nosiť nonstop.“

19. mája 2026, Autor: Barbara Garaj, Foto: Jakub Čaprnka

Saška pozná ZITU už od jej vzniku. Do optiky prišla ako jedna z prvých zákazníčok, krátko po otvorení pobočky na Živnostenskej. Na vysokej škole zistila, že na prednáškach jednoducho nevidí. Bolo jasné, že potrebuje nielen vyšetrenie, ale aj nové okuliare.

Spomedzi toľkých rámov, ktoré si vyskúšala, na jej úzku tvár a nosník sadol iba jeden. Ihneď si ho zamilovala a strávil s ňou krásnych šesť rokov.

„Moje prvé okuliare zo ZITY som milovala a nevedela som sa ich vzdať. Dotvárali moju identitu. Páčilo sa mi, že som ich mohla mať v práci, na významnej udalosti a zároveň s nimi prejsť Poloniny.“

Saška sa dlhšie odhodlávala prísť do ZITY znova. Potrebovala však premerať zrak a túžila po slnečnom dioptrickom ráme, aby videla lepšie aj v lete. Do Pradiarne sa tak vybrala na vyšetrenie a zároveň jej padli do oka biele slnečné okuliare španielskej značky Kaleos. 

Po vyšetrení zistila, že sa jej dioptrie zmenili. Staré okuliare by výmenu skiel nezvládli, no ešte nebola pripravená ich pustiť. Chcelo to čas, aby sa vrátila na skúšanie a zamilovala si rám, ktorý bude spĺňať všetky jej podmienky.

„Aj keď som sa nevedela vzdať toho starého rámu, nakoniec som rada, že som mohla v ZITE ochutnať niečo nové.“

Saška pracuje ako koordinátorka aktivít a asistentka sociálnej práce v útulku sv. Lujzy v Bratislave, ktorý patrí pod organizáciu Depaul. Jej klienti sú ľudia bez domova so zdravotnými ťažkosťami – po amputácii, po mozgovej príhode či v terminálnom štádiu rakoviny. 

Niektorí prichádzajú z nemocníc, iní z nocľahárne, no v útulku nachádzajú bezpečné miesto, kde sa môžu zotaviť alebo stráviť posledné chvíle svojho života. 

Saška vyštudovala špeciálnu pedagogiku, ale popri štúdiu si vyskúšala prácu v nocľahárni, kde si obľúbila dynamiku a surovosť tohto miesta. Neskôr prešla do útulku sv. Lujzy, kde je tempo pokojnejšie, ale ľudskosť rovnako intenzívna.

Jej úlohou v útulku je spoznávať ľudí, tráviť s nimi čas a pomáhať im naplniť ho zmysluplne. S klientami chodí do kina Lumière, pečú spolu koláče, hrajú pohybové hry, navštevujú divadlo či robia kognitívne cvičenia. 

Saška hľadá v každom človeku potenciál a snaží sa ho premeniť na aktivitu, zážitok a chvíľu radosti. 

„Na práci v útulku ma baví rôznorodosť, ľudskosť a príbehy a to, že som súčasťou ich života aspoň na chvíľu. Dokážem byť pre nich niekto, kto sa im snaží ukázať, že sú dôležití, že ich vnímame a že na ich živote záleží.“

Ľudí bez domova nevníma ako stratených. Za každým príbehom je minulosť plná zranení, odmietnutí a závislostí. Podľa Sašky prichádzajú s pocitom, že si nezaslúžia lásku. A práve preto si myslí, že riešenie musí byť komplexné a najlepšie v spolupráci s celým tímom odborníkov. 

Práca u sv. Lujzy ju naučila, že aj smrť môže byť krásna. Byť pri človeku do posledného výdychu a držať ho za ruku je pre ňu veľkým privilégiom. Vďaka takýmto silným zážitkom sa dokáže omnoho ľahšie pozrieť smrti do očí. 

Mimo práce ju napĺňa plávanie. Má rada ten pocit, keď má hlavu pod vodou a ponorí sa do iného sveta. Trávi čas s rodinou a pravidelne chodí na terapiu, ktorú berie ako duševný oddych len pre seba.

Keď prišiel čas na nové okuliare, o inom mieste ani neuvažovala. V ZITE hľadala rám, ktorý s ňou pobudne minimálne ďalších šesť rokov a bude dotvárať jej identitu nanovo. Výber prebehol prekvapivo rýchlo. Našiel si ju acetátový rám od talianskeho ateliéru Ross and Brown, s ktorým započala novú kapitolu.