Monika v ráme Gaston

Možno ste si všimli, že v Bratislave pribúdajú výnimočné miesta so silnou identitou. Stoja za nimi kreatívni ľudia, ako architektka Monika, ktorá vidí dôležitú hodnotu práve v zlepšovaní svojho okolia a mesta. 

21. augusta 2024, Autor: Barbara Garaj, Foto: Jakub Čaprnka

Architektúra jej prirástla k srdcu už na vysokej škole, kde sa aj vďaka pobytom v zahraničí naučila, ako spolupracovať v tíme. Obohatili ju najmä predmety, na ktorých sa dostala do kontaktu s reálnym materiálom a praxou v dielni. Niet divu, že po toľkých zaujímavých skúsenostiach sa jej nadšenie pre zveľaďovanie verejných priestorov len zvyšovalo.

Za posledných 5 rokov si v Metropolitnom inštitúte vyskúšala projekty rôzneho charakteru – od dočasných projektov taktického urbanizmu, cez prvky drobnej architektúry v krajine, verejné priestory v hustej mestskej štruktúre až po rekonštrukciu väčších halových objektov na území brownfieldu (opustený pozemok v zastavanom území mesta).

Podieľala sa na realizácii viacerých projektov, ktorých cieľom bolo zlepšiť kvalitu života verejnými stavbami. Medzi jej srdcovky bezpochyby patrí Hájovňa na Peknej ceste, kde sa spojila udržateľnosť s lokálnym architektonickým rukopisom. Zrekonštruovaná horáreň sa napokon dostala aj medzi nominované diela na významné architektonické ocenenie CE ZA AR.

„Som mestský človek, aj bývanie a prácu mám lokalizovanú v meste. Preto sú pre mňa srdcové odľahlejšie zákutia, ako sú pláže pod mostom Lanfranconi či prírodná rezervácia Vydrica v Mestských lesoch. Fascinuje ma mierka a charakter areálu Nákladného lodného prístavu a citový vzťah mám k miestam, kde som vyrastala –  uličky v okolí Hradného kopca a Futbalové ihrisko pri internátoch Horského parku. Z gastro miest je to jednoznačne Lacinka na Šancovej.“

Pri tvorbe zadania a v procese koordinácie vysúťažených partnerov nesmie zabúdať na to, kto bude finálnym užívateľom, aký dopad bude mať priestor na okolie, a ako sa v ňom budú ľudia správať. Zároveň by konkrétne miesto malo plniť svoju funkciu v širšom kontexte mesta. To znamená, že sa vo všetkých fázach projektu myslí na udržateľnosť a kladie dôraz aj na potreby ľudí, ktorí ho budú navštevovať.

Monika verí, že verejné priestory nás dokážu urobiť lepšími ľuďmi. Každý projekt, ktorého je súčasťou, vníma ako jedinečný a šitý na mieru. Spoločne s realizátormi vytvárajú neviditeľný príbeh vznikajúceho miesta. Zaujímavou skúsenosťou bola pre Moniku práca na projekte Mestského parku v Karlovej vsi, kde spolupracovala s členmi komunity, ktorí sú zároveň finálnymi užívateľmi priestoru. Na novovzniknutom Skateparku si môžete vychutnať jazdu na ručne vyhladenom betóne či len tak pobudnúť na mieste, kde sa to hemží nadšenými športovcami. 

Architektka Monika prišla do ZITY po vkusné a nápadité okuliare. So sestrinou pomocou si nakoniec vybrala elegantný mačací rám francúzskej značky Gaston, ktorý považuje za svojho „osobného chameleóna“. Vďaka jemnej priesvitnosti sa mení spolu so sfarbením jej tváre. Miestami pôsobí nenápadne, no zároveň vystupuje ako hravý doplnok s výnimočnými detailmi.

Monika sa rada hýbe, o čom svedčia aj jej športové záujmy. Takmer každý deň si užíva adrenalínové bicyklovanie cez Trnavské mýto, no niekedy zavíta aj do Mestských lesov na zjazd Cerovou dráhou. V poslednom čase si uvedomila, ako sú pre ňu dôležité iné časopriestorové bubliny. S ich pomocou vychádza zo svojej komfortnej zóny a dáva priestor aj novým podnetom na sebarealizáciu. Len nedávno sa pridala do B tímu v ženskej futbalovej komunite Kozmos, kde objavuje úprimnú detskú radosť. 

S partiou kamarátov tvorí skupinu Balaton, v ktorej sa vyblázni ako vokalistka a tanečnica. Ich vystúpenia sú plné živelnej hudby a neopakovateľnej zábavy. Už túto zimu sa môžete o tom presvedčiť aj naživo. Monika srdečne pozýva na podujatie Vianoce na Balatone v Kácečku, ktoré bude divoko nezabudnuteľné!

„Učím sa nebrať sa príliš vážne a tanec mi k tomu pomáha. Teší ma, keď vidím roztancovaný dav a ešte viac, keď po koncerte príde pozitívna spätná väzba.“